44. A Pán vyslyšal jej hlas.
45. Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel,
46. i zvolal veľkým hlasom: „Ja som čistý od krvi tejto (ženy).“
47. Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: „Čo je to za reč, čo hovoríš?“
48. On si stal doprostred nich a povedal: „Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela!
49. Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!“
50. Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: „Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!“
51. Nato im Daniel povedal: „Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!“
52. Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: „Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal,
53. keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: »Nevinného a spravodlivého nezabiješ!«
54. Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?“ Ten odpovedal: „Pod lentyškom.“
55. Nato Daniel povedal: „Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje.“
56. Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: „Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce.
57. Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť.
58. Teraz mi teda povedz, pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?“ On povedal: „Pod dubom.“
59. Daniel mu však odpovedal: „Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás.“
60. Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.
61. I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo, a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym;