34. Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu.
35. Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi!
36. Starci však vraveli: „Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč.
37. Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou.
38. My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť.
39. Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von.
40. Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!“
41. Zástup im ako starcom a sudcom uveril a odsúdil ju na smrť.
42. Zuzana však zvolala veľkým hlasom: „Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane,
43. ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne.“
44. A Pán vyslyšal jej hlas.
45. Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel,