27. Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.
28. Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť.
29. Hovorili pred ľudom: „Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!“ Hneď aj poslali.
30. I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými.
31. Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru.
32. Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila - bola totiž zahalená -, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou.
33. Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.
34. Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu.
35. Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi!
36. Starci však vraveli: „Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč.
37. Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou.
38. My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť.
39. Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von.
40. Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!“