23. Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou.“
24. Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci.
25. A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril.
26. Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje.
27. Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.
28. Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť.
29. Hovorili pred ľudom: „Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!“ Hneď aj poslali.
30. I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými.
31. Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru.
32. Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila - bola totiž zahalená -, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou.
33. Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.
34. Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu.
35. Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi!
36. Starci však vraveli: „Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč.