21. Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík, a preto si poslala slúžky preč.“
22. Zuzana zakvílila a povedala: „Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám!
23. Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk, než zhrešiť pred Pánovou tvárou.“
24. Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci.
25. A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril.
26. Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje.
27. Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.
28. Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť.
29. Hovorili pred ľudom: „Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!“ Hneď aj poslali.
30. I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými.
31. Zuzana však bola veľmi nežná a pekného výzoru.
32. Nehanebníci rozkázali, aby sa odhalila - bola totiž zahalená -, aby sa aspoň takto nasýtili jej krásou.
33. Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.