6. I spýtal som sa muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodou rieky: „Kedy bude koniec týchto zázračných vecí?“
7. Tu som počul muža, ktorý bol oblečený do plátna a stál nad vodami rieky. Zdvihol pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na toho, čo večne žije: „Áno, na čas, časy a polovicu, a keď sa dovŕši zlomenie moci svätého ľudu, skončí sa toto všetko.“
8. Ja som počul, ale nerozumel som. Preto som povedal: „Pane, čo bude koniec týchto vecí?“
9. I riekol: „Choď, Daniel, lebo slová sú uzavreté a zapečatené do posledného času.
10. Mnohí sa očistia, obielia a zbavia sa trosky; bezbožní budú konať bezbožne, ani jeden bezbožník nepochopí, ale rozumní pochopia.
11. A od času, čo odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnosť spustošenia, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní.
12. Šťastný, kto bude čakať a dosiahne tisíctristotridsaťpäť dní.
13. Ty však choď ku koncu a odpočívaj! No potom vstaň k svojmu údelu na konci dní!“