41. A hoci to vedia, nie sú schopní zanechať tieto veci, pretože nemajú cit.
42. A ženy, obviazané stuhami, sedia na cestách a pália otruby.
43. A keď niektorá, odvedená niekým, čo šiel tadiaľ, vyspala sa s ním, znevažuje si susedu, že nemá toľkej ceny ako ona a že jej stuha nie je roztrhnutá.
44. Všetko, čo sa okolo nich deje, je lož. Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?
45. Urobili ich remeselníci a zlatníci. Nebude z nich nič iné, len to, čo chcú mať remeselníci.
46. Ani tí, čo ich zhotovili, nežijú dlhý čas, ako by mohlo to, čo zhotovili?
47. Svojim potomkom zanechali lož a hanbu.
48. Lebo keď ich zastihne vojna alebo nešťastie, kňazi sa radia medzi sebou, kde sa s nimi schovať.
49. Ako teda možno nezbadať, že nie sú bohmi, keď nezachránia ani seba od vojny alebo nešťastia?
50. Keďže sú drevené, pozlátené a postriebrené, neskoršie sa pozná, že sú klamstvo. Všetkým národom a kráľom bude jasné, že nie sú bohmi, ale dielom ľudských rúk, a nijakého božského činu na nich niet.
51. Komu je teda neznáme, že nie sú bohmi?
52. Krajine veru neustanovia kráľa, ani ľuďom dažďa nedajú.
53. Ani sebe neprisúdia právo, ani nezabránia neprávo, veď sú bezvládni
54. ako vrany medzi nebom a zemou. Lebo keď dom drevených, pozlátených a postriebrených bohov zachváti oheň, ich kňazi síce ujdú a zachránia sa, ale oni poprehárajú celkom ako trámy.
55. Neodolajú ani kráľovi, ani nepriateľovi.
56. Ako možno teda pripustiť a domnievať sa, že sú bohmi? Drevené, postriebrené a pozlátené božstvá sa nezachránia ani od zlodejov, ani od lupičov.