29. Ako ich teda možno volať bohmi? Veď strieborných, zlatých a drevených bohov obsluhujú ženy,
30. v ich domoch sedia kňazi v roztrhaných tunikách, s oholenými hlavami a bradami a s nezakrytými hlavami;
31. vreštia a kričia pred svojimi bohmi ako niektorí na pohrebných karoch.
32. Z ich šiat si berú kňazi a obliekajú svoje ženy a deti. Či zakúsia od niekoho zlo
33. a či dobro, odplatiť to nevládzu. Kráľa nevládzu ani ustanoviť, ani zosadiť.
34. Podobne nevládzu dať ani bohatstvo, ani meď. Ak im niekto urobí sľub a nesplní, nebudú to vyžadovať.
35. Ani človeka neoslobodia od smrti, ani neochránia slabšieho od mocnejšieho.
36. Slepému človeku nevrátia zrak, človeka z núdze nevytrhnú.
37. Nad vdovou sa nezľutujú, ani sirote nepreukážu dobro.
38. Drevené, pozlátené a postriebrené (modly) sú podobné kameňom z vrchov a tí, čo im slúžia, budú zahanbení.
39. Ako sa teda možno domnievať a vravieť, že sú bohmi?
40. Veď ešte aj sami Chaldejci ich zneucťujú! Keď vidia nemého, ktorý nevie hovoriť, prinesú Béla a žiadajú, aby (nemý) prehovoril, akoby to ten (Bél) mohol zbadať.
41. A hoci to vedia, nie sú schopní zanechať tieto veci, pretože nemajú cit.
42. A ženy, obviazané stuhami, sedia na cestách a pália otruby.
43. A keď niektorá, odvedená niekým, čo šiel tadiaľ, vyspala sa s ním, znevažuje si susedu, že nemá toľkej ceny ako ona a že jej stuha nie je roztrhnutá.