1. Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, kôš ovocia!
2. I riekol: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Kôš ovocia.“ Pán mi povedal: „Príde koniec na môj ľud, Izrael, neprejdem viac popri ňom.
3. Kvíliť budú piesne paláca v ten deň - hovorí Pán, Jahve. Bude veľa mŕtvol a hocikde ich pohádžu. Ticho!
4. Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny.
5. Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe?
6. Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie.«“
7. Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: „Nikdy nezabudnem na ich skutky.
8. Či sa nemá pre toto triasť zem a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?
9. V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň.
10. Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň.