1. Toto mi zjavil Pán, Jahve: on stvoril kobylky, keď začala rásť mládza! Hľa, bola to tráva po kráľovskej kosbe!
2. A keď už vyžrali zeleň krajiny, povedal som: „Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?“
3. Pán to oľutoval. „Nestane sa!“, povedal Pán.
4. Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, Pán, Jahve, volá na súd ohňom! Strávil ohromnú priepasť a strávil aj podiel.
5. I povedal som: „Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?“
6. Pán to oľutoval. „Ani to sa nestane!“, riekol Pán.
7. Toto mi zjavil: hľa, Pán stál na olovenom múre a v ruke mal olovnicu.
8. A Pán mi povedal: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Olovnicu.“ Nato riekol Pán: „Hľa, položím olovnicu do stredu môjho ľudu Izraela, neprejdem viac popri ňom.
9. Vtedy budú spustošené Izákove výšiny a zrúcané Izraelove svätyne; i povstanem proti Jeroboamovmu domu s mečom.“
10. Vtedy Amasiáš, kňaz Betelu, poslal izraelskému kráľovi Jeroboamovi odkaz: „Amos sa sprisahal proti tebe uprostred Izraelovho domu. Krajina nevládze vydržať všetky jeho reči.
11. Lebo takto hovorí Amos: »Jeroboam padne pod mečom a Izrael pôjde zo svojej domoviny do zajatia.«“
12. Amasiáš povedal Amosovi: „Choď, jasnovidec, ujdi do júdskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj!
13. V Beteli už viac neprorokuj, lebo to je kráľovská svätyňa a je chrámom kráľovstva.“
14. Amos odpovedal Amasiášovi: „Nie som prorok, ani nie som syn proroka, ale som pastier a narezávač poľných fíg.
15. Ale Pán ma vzal spoza stáda a Pán mi riekol: »Choď, prorokuj proti môjmu ľudu, Izraelu!«
16. Teraz teda počuj slovo Pánovo: Ty hovoríš: »Neprorokuj proti Izraelu a netrať reči proti Izákovmu domu!«
17. Preto takto hovorí Pán: »Tvoja žena bude smilniť v meste, tvoji synovia a dcéry padnú pod mečom, tvoje dedičstvo rozdelia povrázkami, sám však zomrieš na poškvrnenej pôde a Izrael pôjde do zajatia zo svojej krajiny.«“