17. Keď Dávid videl anjela, ktorý hubil ľud, povedal: „Hľa, ja som zhrešil, ja som spáchal zlo! Ale tieto ovečky čože urobili? Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca!“
18. V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: „Choď, postav Pánovi oltár na humne Jebuzejca Areunu!“
19. Dávid išiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Pán.
20. Vtom sa Areuna pozrel a videl, že k nemu ide kráľ a jeho sluhovia. Areuna vyšiel von a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem.
21. Areuna sa opýtal: „Prečo prichádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?“ Dávid odpovedal: „Aby som kúpil od teba humno. Chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana vzdialila od ľudu.“
22. Areuna povedal Dávidovi: „Nech kráľ vezme a nech obetuje, čo uzná za dobré. Pozri, voly, mláťačka, jarmá volov na drevo!
23. To všetko dáva, kráľu, Areuna kráľovi.“ Areuna ešte povedal kráľovi: „Pán, tvoj Boh, nech ti je milostivý!“
24. Kráľ odpovedal Areunovi: „Nie, chcem to od teba kúpiť za peniaze. Neobetujem predsa Pánovi, svojmu Bohu, celopaly zadarmo!“ Potom Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra.
25. Dávid tam postavil Pánovi oltár a obetoval celopaly a pokojné obety. Vtedy sa Pán zmiloval nad krajinou a nákaza sa vzdialila od ľudu.