23. Keď sa obeta dokonávala, kňazi a všetci prítomní sa modlili. Jonatán začínal a ostatní spolu s Nehemiášom odpovedali.
24. Modlitba znela takto: »Pane, (ty) Pán a Boh, stvoriteľ všetkých vecí, hrozný a silný, spravodlivý a milosrdný, ty jediný si Kráľ a dobrotivý,
25. jediný dobrodinca, jediný spravodlivý, všemohúci a večný, ktorý vyslobodzuješ Izrael zo všetkého zlého, ktorý si vyvolil našich otcov a posvätil si ich:
26. prijmi túto obetu za všetok svoj izraelský ľud! Chráň a posväcuj svoj dedičný podiel!
27. Zhromaždi nás, rozptýlených, vysloboď tých, ktorí sú v porobe u pohanov; zhliadni na potupených a zneuctených! Nech pohania spoznajú, že ty si náš Boh!
28. Strestaj tých, ktorí nás vo svojej namyslenosti utláčajú a potupujú!
29. Zasaď svoj ľud na svojom svätom mieste, ako sľúbil Mojžiš!«
30. Kňazi potom spievali chválospevy.
31. Keď už bola obeta strávená, rozkázal Nehemiáš vyliať zvyšok tekutiny na väčšie kamene.
32. Keď sa tak stalo, plameň sa zapálil, ale strávilo ho svetlo, ktoré zažiarilo na oltári.