18. Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi,
19. a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.
20. Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: „Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!“
21. Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: „Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“
22. A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich.
23. Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich pobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.
24. Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na púšť, obrátili sa smerom k zástupu a videli iba mŕtvoly popadané na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil.
25. Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť a našli tam množstvo majetku, šiat a skvostných nádob. Nabrali si toho toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni brali korisť, lebo jej bolo tak veľa.
26. Na štvrtý deň sa zhromaždili v Údolí chvály; - pretože tam chválili Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály.
27. Potom sa všetci Júdovci a Jeruzalemčania s Jozafatom na čele obrátili, aby sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosť nad nepriateľmi.
28. S harfami, citarami a trúbami prišli do Jeruzalema, do Pánovho domu.
29. A na všetky kráľovstvá krajín dopadol strach pred Bohom, keď počuli, že Pán bojoval proti nepriateľom Izraela.
30. Jozafatovo kráľovstvo si odpočinulo, lebo jeho Boh mu doprial pokoj zo všetkých strán.
31. Jozafat kraľoval nad Júdskom. Mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Selaiho.
32. Kráčal po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, robil, čo sa páči Pánovi.
33. Ale výšiny nezmizli a ľud sa nepripútal srdcom k Bohu svojich otcov.
34. Ostatok Jozafatových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Príbehoch Jehuho, Hananiho syna, ktoré sú pojaté do Knihy izraelských kráľov.