9. Ona raz povedala svojmu mužovi: „Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás.
10. Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu ta posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť, keď k nám príde.“
11. V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam.
12. Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Zavolaj tú Sunamitku!“ Zavolal ju a ona zastala pred ním.
13. I rozkázal mu: „Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?“ Odpovedala: „Bývam medzi svojimi.“
14. On sa spýtal: „Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?“ Giezi odpovedal: „Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý.“
15. Tu povedal: „Zavolaj ju!“ Zavolal ju a ona zastala vo dverách.
16. On povedal: „Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna.“ Ona odpovedala: „Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!“
17. A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus.
18. Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom.
19. I vravel svojmu otcovi: „Moja hlava! Moja hlava!“ On povedal sluhovi: „Zanes ho k jeho matke!“
20. Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel.
21. Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla.
22. Zavolala svojho muža a povedala: „Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť.“