17. A žena počala a porodila syna o rok v tom čase, ktorý jej povedal Elizeus.
18. Keď chlapec dorástol, išiel jedného dňa za svojím otcom k žencom.
19. I vravel svojmu otcovi: „Moja hlava! Moja hlava!“ On povedal sluhovi: „Zanes ho k jeho matke!“
20. Ten ho vzal a zaniesol k matke. Dopoludnia jej sedel na kolenách, a potom zomrel.
21. Ona vyšla hore, položila ho na posteľ Božieho muža, zavrela za ním dvere a odišla.
22. Zavolala svojho muža a povedala: „Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a jednu oslicu. Chcem bežať k Božiemu mužovi a hneď sa vrátiť.“
23. I spýtal sa jej: „Prečo ideš k nemu dnes? Nie je novmesiac a nie je sobota!“ Ale odpovedala: „Zbohom!“
24. Osedlala osla a povedala svojmu sluhovi: „Žeň vpred! V jazde nezastavuj, iba ak ti poviem!“
25. Išla teda a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zďaleka videl, povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Pozri, tá Sunamitka!