11. Jonatán vravel Dávidovi: „Poď, vyjdime na pole!“ I vyšli obaja na pole.
12. Vtedy povedal Jonatán Dávidovi: „Ako žije Pán, Izraelov Boh, zajtra (alebo pozajtra) o tomto čase sa budem dopytovať u svojho otca. A ak to bude pre Dávida priaznivé, či by som neposlal k tebe a neoznámil ti to?
13. Toto nech urobí Pán Jonatánovi a toto nech doloží! Ak sa môjmu otcovi bude páčiť priviesť na teba nešťastie, prezradím ti to, vypravím ťa, aby si odišiel v pokoji. A Pán bude s tebou, ako bol s mojím otcom.
14. Ale ak ja budem ešte žiť, preukáž mi Pánovo milosrdenstvo a ak zomriem,
15. neodopri nikdy svoje milosrdenstvo môjmu domu! A keď Pán vyhubí z povrchu zeme všetkých Dávidových nepriateľov,
16. nech sa z Dávidovho okolia nevyhubí Jonatánovo meno! Ináč bude Pán žiadať počet z Dávidovej ruky.“
17. A Jonatán opäť zaprisahal Dávida, lebo ho miloval. Miloval ho, ako miloval svoj život.
18. Jonatán mu povedal: „Zajtra je novmesiac. Budú ťa hľadať, ak tvoje miesto ostane prázdne.
19. Pozajtra ťa budú veľmi hľadať. Vtedy príď na miesto, kde si sa schoval v pracovný deň (?), a zdržuj sa pri tej skale.
20. Ja k nej vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa,
21. a pošlem chlapca: »Choď, nájdi šípy!« - Ak poviem chlapcovi: »Hľa, šípy sú z tejto strany, zober ich!« - vtedy príď, lebo si v bezpečí, nie je nič, ako žije Pán!
22. Ale ak poviem mladíkovi: »Hľa, šípy sú ďalej, za tebou!« - choď, lebo Pán ťa posiela preč.
23. Čo sa však týka veci, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, Pán je naveky medzi mnou a tebou!“
24. Dávid sa teda schoval na poli. A keď prišiel novmesiac, sadol si kráľ za stôl k jedlu.
25. Kráľ sedel na svojom obvyklom mieste, na mieste pri stene. Jonatán bol oproti, Abner sedel vedľa kráľa, Dávidovo miesto však bolo prázdne.
26. Tento deň Šaul nepovedal nič, hovoril si totiž: „Je to náhoda; nie je čistý. Hej, nebude čistý!“
27. Nasledujúci, druhý deň po novmesiaci bolo Dávidovo miesto zasa prázdne. Tu sa Šaul pýtal svojho syna Jonatána: „Prečo neprišiel Izaiho syn ani dnes k jedlu?“
28. Jonatán odpovedal Šaulovi: „Dávid sa veľmi pýtal odo mňa do Betlehema.
29. Hovoril mi: »Prepusť ma, prosím, máme v meste rodinnú obetu a môj brat ma sám povolal. Nuž, ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi je dovolené pozrieť svojich bratov.« - Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.“