48. Júda im však podobrotky odkázal: „Dovoľte nám prejsť vaším územím, aby sme mohli ísť ďalej do svojej krajiny! Nik vám neuškodí; len peši prejdeme.“ Ale nechceli mu otvoriť.
49. Nato Júda nariadil vyhlásiť vo vojsku, aby sa každý postavil (v bojový šík) na tom mieste, kde práve je.
50. Vojaci sa teda utáborili. Potom bojoval proti mestu po celý ten deň a celú noc, až sa mesto dostalo do jeho rúk.
51. Všetkých mužov pobil ostrím meča, samo mesto zbúral až do základov, odniesol si z neho korisť a prešiel mestom po zabitých.
52. Prekročil Jordán a vtiahli do veľkej roviny oproti Betsanu.
53. Júda sa staral, aby tí, čo zostávali pozadu, držali sa pohromade, a po celej ceste dodával ľudu odvahy, až kým nedošli do júdskej krajiny.
54. S radosťou a plesaním vystúpili na vrch Sion a obetovali celostné žertvy, pretože z nich nikto nepadol a bezpečne sa vrátili.
55. V tých dňoch, keď bol Júda s Jonatánom v Galaáde a jeho brat Šimon v Galilei pred Ptolemaidou,
56. Jozef, syn Zachariášov, a Azariáš, velitelia vojska, dopočuli sa o ich hrdinských činoch a úspešných bojoch.
57. Vraveli si: „Urobme si aj my meno a poďme bojovať proti pohanom, ktorí sú okolo nás!“
58. Vydali mužom svojho vojska rozkaz a vytiahli proti Jamnii.
59. Nato Gorgiáš vytiahol z mesta so svojím mužstvom do boja proti nim,
60. Jozef a Azariáš boli odrazení a zahnaní až k júdskym hraniciam. Toho dňa padlo z izraelského ľudu na dvetisíc mužov. Tak utrpel izraelský ľud veľkú porážku,
61. lebo nepočúvali Júdu a jeho bratov, ale snívali o hrdinských činoch.
62. Oni neboli z rodu tých mužov, rukami ktorých sa dostalo Izraelu vyslobodenie.