7. keď videli silne opevnený pohanský tábor a vôkol neho jazdcov, ktorí boli vycvičení v boji,
8. ale Júda hovoril svojim mužom: „Neľakajte sa ich množstva a nebojte sa ich útoku!
9. Rozpomeňte sa, ako sa zachránili naši otcovia, keď ich prenasledoval faraón s vojskom!
10. Volajme k nebu, aby sa zmiloval nad nami a rozpomenul sa na zmluvu s našimi otcami a aby dnes porazil toto vojsko pred našimi očami!
11. Nech zvie celý pohanský svet, že Izrael má svojho vykupiteľa a osloboditeľa!“
12. Keď cudzinci zdvihli oči a videli, ako sa (Židia) hrnú proti nim,
13. vytiahli z tábora do boja. V tom Júdovi mužovia zatrúbili
14. a rozpútal sa boj. Pohania boli porazení a utiekli do roviny.
15. Všetci oneskorenci popadali mečom; ostatných prenasledovali až po Gezeron, až po idumejské, azotské a jamnijské roviny. Padlo z nich asi tritisíc mužov.
16. Keď sa Júda vrátil s vojskom z prenasledovania,
17. povedal ľudu: „Nebažte po koristi, lebo ešte na nás čaká boj!
18. Blízo nás je Gorgiáš s vojskom na pohorí. Len sa teraz držte proti našim nepriateľom a bojujte proti nim! Potom si môžete spokojne pobrať korisť.“
19. Kým Júda ešte hovoril, už sa zjavil akýsi oddiel, ktorý vyliezal z pohoria.
20. Hneď zbadal, že ich (ľudia) museli utrpieť porážku, lebo tábor bol v plameňoch a dym celkom zjavne prezrádzal, čo sa stalo.
21. Pri tomto pohľade ich pojal veľký strach. A keď zazreli ešte aj Júdovo vojsko na rovine, pripravené do boja,
22. utiekli všetci do filištínskej krajiny.
23. Júda sa potom vrátil vyplieniť tábor. A nabrali si mnoho zlata, striebra, modrého a červeného purpuru a mnoho iných cenností.
24. Pri návrate prespevovali chválospevy a plesali k nebu: „Je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá naveky.“