32. Zastraš ich! Zoslab ich bezočivú odvahu! Nech sa trasú pre svoju porážku!
33. Poraz ich mečom mužov, ktorí milujú teba, aby ťa piesňami zvelebovali všetci, ktorí poznali tvoje meno!“
34. Potom vyrazili proti sebe a v boji padlo asi päťtisíc mužov z Lyziášovho vojska.
35. Keď Lyziáš videl porážku svojich oddielov, ale aj odvahu Júdovho vojska, ako je odhodlané buď čestne žiť, alebo zomrieť, odtiahol do Antiochie. Najímal však žoldnierov, aby mohol s posilneným vojskom nanovo vtrhnúť do Judey.
36. Vtedy povedal Júda a jeho bratia: „Hľa, naši nepriatelia sú rozdrvení! Poďme teda, očistime svätyňu a znovu si ju posväťme!“
37. I zhromaždilo sa všetko vojsko a vystúpili na vrch Sion.
38. Videli spustošenú svätyňu, oltár znesvätený, brány vypálené, v nádvoriach bujnelo krovie ako v lese alebo na horách, komôrky rozbúrané.
39. Roztrhli si odev, žialili veľkým nariekaním a sypali si popol na hlavu.
40. Padli tvárou na zem, zatrúbili na signálových trúbach a volali k nebu.
41. Vtedy Júda určil mužov, ktorí mali bojovať proti tým, čo boli na hrade, kým oni nevyčistia svätyňu.
42. Potom vybral bezúhonných a Zákonu oddaných kňazov,
43. ktorí očistili svätyňu a odniesli kamene (užívané pri modlárstve) na nečisté miesto.
44. Ako sa tak radili, čo by mali urobiť so znesväteným oltárom na zápalné obety,
45. prišli na dobré riešenie, (že sa rozhodli) zbúrať ho, aby sa raz nestal predmetom potupy, že ho kedysi znesvätili pohania. Oltár teda zbúrali
46. a kamene uložili na vhodnom mieste chrámového pahorku, pokým nevystúpi prorok a nerozhodne o nich ináč.