45. Jeruzalem bol neobývaný ako pustatina. Nikto z jeho detí nevchádzal ani nevychádzal: Pošliapaná bola svätyňa… Cudzozemci bývali na hrade… Útulkom bol pre pohanov… Odňatá bola radosť Jakubovi, píšťala a citara sa odmlčali.
46. Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy oproti Jeruzalemu, lebo Masfa bývala kedysi miestom modlitby pre Izrael.
47. Postili sa ten deň, obliekli sa do vrecovín, sypali si popol na hlavy a roztrhli si odev.
48. I otvorili Knihu zákona podobne ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel.
49. Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky a povolali nazirejcov, ktorým vypršala lehota.
50. Potom hlasne volali k (Bohu) v nebi: „Čo máme robiť s týmito? Kam ich zaviesť?
51. Tvoja svätyňa je pošliapaná a znesvätená a tvoji kňazi buď žialia, alebo sú pobití.
52. Hľa, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili! Ty vieš, čo zamýšľajú s nami.
53. Akože budeme môcť obstáť pred nimi, ak nám nepomôžeš ty, Bože?“