42. Keď Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo pohromy je stále väčšie a že vojská sa už utáborujú blízko ich územia, a keď sa dozvedeli o kráľovom rozkaze, ktorým nariadil úplnú skazu ľudu,
43. povedali si navzájom: „Postavme sa proti zničeniu svojho ľudu; bojujme za svoj národ a svätyňu!“
44. Zišli sa dovedna, aby boli pripravení do boja a tiež aby sa modlili a vyprosili si milosrdenstvo a zľutovanie.
45. Jeruzalem bol neobývaný ako pustatina. Nikto z jeho detí nevchádzal ani nevychádzal: Pošliapaná bola svätyňa… Cudzozemci bývali na hrade… Útulkom bol pre pohanov… Odňatá bola radosť Jakubovi, píšťala a citara sa odmlčali.
46. Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy oproti Jeruzalemu, lebo Masfa bývala kedysi miestom modlitby pre Izrael.