40. Vyrazili teda so všetkou brannou mocou, a keď ta došli, utáborili sa na rovine pri (osade) Emauz.
41. Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, vzali si veľmi mnoho striebra a zlata aj sluhov a šli do tábora kupovať Izraelitov za otrokov. Pripojilo sa k nim aj sýrske a filištínske vojsko.
42. Keď Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo pohromy je stále väčšie a že vojská sa už utáborujú blízko ich územia, a keď sa dozvedeli o kráľovom rozkaze, ktorým nariadil úplnú skazu ľudu,
43. povedali si navzájom: „Postavme sa proti zničeniu svojho ľudu; bojujme za svoj národ a svätyňu!“
44. Zišli sa dovedna, aby boli pripravení do boja a tiež aby sa modlili a vyprosili si milosrdenstvo a zľutovanie.
45. Jeruzalem bol neobývaný ako pustatina. Nikto z jeho detí nevchádzal ani nevychádzal: Pošliapaná bola svätyňa… Cudzozemci bývali na hrade… Útulkom bol pre pohanov… Odňatá bola radosť Jakubovi, píšťala a citara sa odmlčali.
46. Zhromaždili sa teda a prišli do Masfy oproti Jeruzalemu, lebo Masfa bývala kedysi miestom modlitby pre Izrael.
47. Postili sa ten deň, obliekli sa do vrecovín, sypali si popol na hlavy a roztrhli si odev.
48. I otvorili Knihu zákona podobne ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel.
49. Priniesli tam kňazské rúcha, prvotiny a desiatky a povolali nazirejcov, ktorým vypršala lehota.