6. Keď videl hanebnosti, ktoré sa diali v Judei a v Jeruzaleme,
7. prehovoril: „Beda mi! Prečo som sa narodil, aby som videl rozdrvenie svojho ľudu, skazu mesta svätého a tu sedel, keď sa dostáva do rúk nepriateľov, svätyňa do rúk cudzozemcov?
8. Jeho chrám je ako zhanobený človek,
9. jeho veľkolepý riad bol odnesený ako korisť, po uliciach boli zabíjané jeho deti, jeho mládenci (zas padli) nepriateľským mečom…
10. Ktorý národ nepanuje nad ním, neberie si z neho korisť?
11. Odňali mu všetku jeho krásu, voľakedy slobodné sa stalo rabom.
12. Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva, aká si len spustošená! Znesvätili ťa pohania.
13. Načo mám ešte žiť?“
14. Matatiáš a jeho synovia si roztrhli odev, obliekli sa do vrecoviny a veľmi žialili.
15. Tu prišli do mesta Modein kráľovskí poslovia, ktorí mali nútiť k odpadu s tým, aby (jeho obyvatelia) obetovali.
16. A mnohí z Izraela k nim pristúpili. Keď sa zhromaždili Matatiáš a jeho synovia,
17. kráľovskí poslovia sa ujali slova a vraveli Matatiášovi: „Si vážený a významný hodnostár tohto mesta a podporujú ťa synovia i bratia.
18. Preto pristúp najprv ty a splň kráľovský rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme! Potom budeš patriť aj so svojimi synmi medzi kráľových priateľov a budete poctení, ty i tvoji synovia, zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
19. Matatiáš odpovedal a zvýšeným hlasom zvolal: „Hoc aj všetky národy kráľovej ríše poslúchajú kráľa, odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podrobujú sa jeho nariadeniam,
20. ja, moji synovia a moji bratia budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov.