11. Odňali mu všetku jeho krásu, voľakedy slobodné sa stalo rabom.
12. Naša svätyňa, ty naša nádhera, ty naša sláva, aká si len spustošená! Znesvätili ťa pohania.
13. Načo mám ešte žiť?“
14. Matatiáš a jeho synovia si roztrhli odev, obliekli sa do vrecoviny a veľmi žialili.
15. Tu prišli do mesta Modein kráľovskí poslovia, ktorí mali nútiť k odpadu s tým, aby (jeho obyvatelia) obetovali.
16. A mnohí z Izraela k nim pristúpili. Keď sa zhromaždili Matatiáš a jeho synovia,
17. kráľovskí poslovia sa ujali slova a vraveli Matatiášovi: „Si vážený a významný hodnostár tohto mesta a podporujú ťa synovia i bratia.
18. Preto pristúp najprv ty a splň kráľovský rozkaz, ako ho splnili všetky národy aj Júdovci a tí, čo zostali v Jeruzaleme! Potom budeš patriť aj so svojimi synmi medzi kráľových priateľov a budete poctení, ty i tvoji synovia, zlatom, striebrom a mnohými darmi.“
19. Matatiáš odpovedal a zvýšeným hlasom zvolal: „Hoc aj všetky národy kráľovej ríše poslúchajú kráľa, odpadávajú od náboženstva svojich otcov a podrobujú sa jeho nariadeniam,
20. ja, moji synovia a moji bratia budeme kráčať podľa zmluvy našich otcov.
21. Nech je od nás ďaleko, aby sme opustili zákon a nariadenia!
22. Kráľove rozkazy poslúchať nebudeme a od nášho náboženstva sa neodchýlime ani napravo, ani naľavo.“
23. Len čo dohovoril tieto slová, pristúpil pred očami všetkých akýsi Žid, aby obetoval na oltári v Modeine podľa kráľovho rozkazu.
24. Keď to Matatiáš videl, v rozhorčení sa mu zachvelo vnútro. Vzplanul hnevom, ako kázal zákon, priskočil k nemu a zabil ho pri oltári.
25. Zároveň zabil aj kráľovho posla, ktorý nútil obetovať, a oltár rozváľal.