39. Vylievali nevinnú krv vôkol chrámu a znesväcovali sväté miesto.
40. Jeruzalemčania sa pre nich rozutekali, stal sa sídlom cudzozemcov; svojim potomkom sa stal cudzinou, jeho deti ho poopúšťali.
41. Jeho svätyňa je pustá ako pustatina, jeho sviatky sa popremieňali na žiaľ, jeho soboty sa stali na potupu, jeho česť sa premenila na opovrhnutie.
42. Aká bola voľakedy jeho sláva, taká veľká je teraz jeho hanba, jeho vznešenosť sa premenila v žiaľ.
43. Kráľ Antiochus vydal rozkaz pre celé kráľovstvo, že všetci majú splynúť v jeden národ a každý má opustiť svojrázne zvyky.
44. Tak sa všetky národy podrobili kráľovmu rozkazu.
45. A tak sa aj mnohým Izraelitom zaľúbila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu.
46. Do Jeruzalema a do júdskych miest poslal kráľ poslov s písomnými rozkazmi, aby sa (ich obyvatelia) spravovali zvykmi, ktoré boli dosiaľ v krajine cudzie,
47. aby sa zrušili v chráme celostné žertvy a zápalné i mokré obety.
48. Soboty a sviatky majú znesvätiť,
49. svätyňu a Bohu zasvätený ľud treba pohaniť.
50. Ba majú nastavať oltáre, háje a modly a obetovať svine a iné nečisté zvieratá.
51. Svojich synov majú nechať bez obriezky, svoje duše poškvrňovať čímkoľvek nečistým a ohavným, aby tak zabudli na zákon a odstránili všetky ustanovenia.
52. Kto by sa nesprával podľa kráľovho rozkazu, mal zomrieť.
53. Všetky tieto nariadenia dal (kráľ) písomne rozšíriť po celom svojom kráľovstve a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom.
54. Nariadil, aby obetovali všetky júdske mestá, od prvého až do posledného.
55. Aj mnohí z ľudu sa k nim pridali, (vôbec) všetci, čo odpadli od zákona. Páchali zlo v krajine
56. a vyháňali Izraelitov, ktorí sa potom museli skrývať po všelijakých skrýšach.