42. Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho.
43. Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi.
44. Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.
45. S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji.
46. Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.
47. Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny.
48. V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca.
49. Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi.
50. Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: „Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach.“ Ale Jozafat nechcel.