5. Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ho: „Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?“
6. Odpovedal jej: „Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: »Nedám ti svoju vinicu.«“
7. Jeho žena Jezabel mu na to povedala: „Máš ty ale moc nad Izraelom! Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.“
8. Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom.
9. V liste napísala toto: „Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud!
10. Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: »Rúhal sa Bohu a kráľovi.« Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!“
11. Jeho spoluobčania, starší a predstavení, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala.
12. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom.
13. Priviedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili ich oproti nemu, a tí vyvrheli dosvedčili Nabotovi pred ľudom: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi!“ I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že zomrel.
14. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali, je mŕtvy.“
15. Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a je mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: „Vstaň a zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije, zomrel.“
16. Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, zobral sa a šiel dolu do vinice jezraelského Nabota, aby sa jej zmocnil.
17. Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša:
18. „Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil.