41. oznámili Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do Gétu a vrátil sa.
42. Kráľ dal zavolať Semeiho a povedal mu: „Nedal som ti prisahať na Pána a nevaroval som ťa: »Len čo vyjdeš a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zomrieš!«? Vtedy si mi povedal: »Správna reč, počul som!«
43. Nuž prečo si nezadržal prísahu danú na Pána a príkaz, ktorý som ti dal?“
44. Potom povedal kráľ Semeimu: „Ty poznáš všetko zlo - tvoje srdce si je toho vedomé -, ktoré si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu!
45. Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a Dávidov trón nech je večne pevný pred Pánom!“
46. Kráľ dal príkaz Jojadovmu synovi Banaiášovi a on išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak sa kráľovstvo upevnilo v Šalamúnovej ruke.