1. Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách,
2. s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“
3. V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien.
4. Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva.
5. Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“
6. I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil.
7. Ale anjel mi povedal: „Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí.
8. Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola, a nie je, a zasa bude.
9. Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem:
10. piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas.
11. Šelma, ktorá bola a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby.