1. Prišiel aj do Derbe a Lystry. Tam bol istý učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otec bol Grék.
2. Bratia v Lystre a v Ikóniu mu vydali svedectvo.
3. Pavol chcel, aby šiel s ním, a kvôli Židom, čo tam bývali, ho vzal a obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék.
4. Ako chodili po mestách, odovzdávali im učenie, ktoré vyhlásili apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ho zachovávali.
5. Cirkvi sa upevňovali vo viere a deň čo deň sa zväčšovali počtom.
6. Prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii.
7. Keď došli k Mýzii, pokúšali sa dostať do Bitýnie, ale Ježišov Duch im to nedovolil.
8. Obišli teda Mýziu a zišli do Troady.
9. Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónčan a prosil ho: „Prejdi do Macedónska a pomôž nám!“
10. Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá hlásať im evanjelium.
11. Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prišli do Samotrácie, na druhý deň do Neapola
12. a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali.
13. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli.
14. Počúvala aj istá žena, menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí.
15. A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila nás.
16. Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk.
17. Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy.“
18. A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: „V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej hodine vyšiel.
19. Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti.
20. Predviedli ich pred úradníkov a povedali: „Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia
21. a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať ani zachovávať.“
22. Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať.
23. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil.
24. On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
25. O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.
26. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.
27. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.
28. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“
29. Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa.
30. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“
31. Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
32. A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.
33. V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.
34. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.
35. Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“
36. Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: „Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!“
37. Ale Pavol im povedal: „Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!“
38. Zriadenci hlásili tieto slová úradníkom a oni sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania.
39. Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta.
40. Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.