20. Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
21. Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
22. Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“
23. Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
24. Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal.
25. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“
26. On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.
27. Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
28. Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou.
29. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“
30. Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň.
31. Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň.“
32. On im povedal: „Choďte!“ A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.
33. Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi.
34. Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.