3. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším
4. so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“
5. On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.
6. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“
7. Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov.
8. Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi.
9. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela,
10. a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“
11. Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“
12. A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal.
13. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“
14. Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
15. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali.
16. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš.
17. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“
18. Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.
19. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“
20. Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili.