7. pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole.
8. Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie?
9. Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“
10. Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok;
11. veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.
12. Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb.
13. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
14. Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom
15. a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných.
16. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
17. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
18. On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“
19. Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
20. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl.
21. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
22. Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“
23. On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí.
24. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
25. Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“