2. „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.
3. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
4. Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!«
5. Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.
6. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
7. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
8. Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.
9. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.«
10. Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
11. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu.
12. Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel.
13. Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«
14. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
15. Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči.
16. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.