15. Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči.
16. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.
17. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“
18. Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?!
19. Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár.
20. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“
21. Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
22. Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.
23. V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
24. „Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
25. Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.
26. Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho.
27. Napokon po všetkých zomrela aj žena.
28. Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“
29. Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.
30. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.
31. A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: