17. Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky?
18. Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.
19. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.
20. Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“
21. Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu.
22. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“
23. Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“
24. Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
25. No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“
26. On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
27. „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
28. Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
29. Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.
31. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.
32. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“