1. V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi
2. a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
3. Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa,
4. lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“
5. A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.
6. No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila,
7. že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať.
8. Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
9. Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali.
10. A tak dal Jána vo väzení sťať.
11. I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.
12. Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.
13. Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním.
14. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
15. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
16. Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
17. Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
18. On povedal: „Prineste mi ich sem!“
19. Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
20. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.
21. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí.
22. A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
23. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
24. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
25. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
26. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
27. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
28. Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
29. On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
30. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
31. Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
32. A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.
33. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
34. Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
35. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých
36. a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.