3. On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?
4. Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi?
5. A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny?
6. No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.
7. Keby ste vedeli, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,« neboli by ste odsúdili nevinných.
8. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“
9. Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy.
10. Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali: „Slobodno v sobotu uzdraviť?“ Chceli ho totiž obžalovať.
11. On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu?
12. A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť.“
13. Potom povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a bola zasa zdravá ako druhá.
14. Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.
15. Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil,
16. len im pohrozil, aby ho neprezradili.
17. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
18. „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom.
19. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
20. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu.
21. V jeho meno budú dúfať národy.“