11. Vy však hovoríte: »Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,«
12. už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku.
13. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“
14. Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte!
15. Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“
16. (Kto má uši na počúvanie, nech počúva.)
17. Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.
18. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka,
19. veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.
20. A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.
21. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
22. cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť.
23. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
24. Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
25. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.
26. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
27. On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
28. Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“