22. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť.
23. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“
24. Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá.
25. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“
26. Ďalej hovoril: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme;
27. či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.
28. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase.
29. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“
30. A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme?
31. Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
32. ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“
33. V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať.
34. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
35. V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“
36. I opustili zástup, a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
37. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala.
38. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“
39. On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
40. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“