6. Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.«
7. Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!«
8. Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
9. Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.
10. Nečítali ste v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.
11. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?“
12. A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
13. Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.
14. Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“
15. Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“
16. A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“
17. A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.