9. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“
10. Doma sa ho učeníci znova na to pýtali.
11. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.
12. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“
13. Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali.
14. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.
15. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“
16. Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
17. Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“
18. Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh.
19. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“
20. Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“
21. Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“
22. On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.
23. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“
24. Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!
25. Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“
26. Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“
27. Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“
28. Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“