46. Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“
47. Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela.
48. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“
49. Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“
50. Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“
51. Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa.
52. Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“
53. Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo.
54. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“
55. I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť.
56. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.