20. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“
21. Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
22. Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach!
23. Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«?
24. Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“
25. A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.
26. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“
27. Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: „Poď za mnou!“
28. On vstal, opustil všetko a išiel za ním.
29. Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.
30. Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“
31. Odpovedal im Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
32. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“
33. Oni mu povedali: „Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“
34. Ježiš im povedal: „Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi?
35. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť.“
36. Rozpovedal im aj podobenstvo: „Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového.
37. A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia.
38. Ale nové víno treba naliať do nových mechov.