1. Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora.
2. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých.
3. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
4. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
5. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“
6. Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
7. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“
8. Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
9. „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“
10. Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
11. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
12. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“
13. Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
14. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“
15. Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
16. Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru,
17. nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel.
18. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.
19. Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa.
20. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“
21. Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.