1. Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy
2. a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti.
3. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.
4. Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona.
5. Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil;“
6. ako aj na inom mieste hovorí: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“
7. On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.
8. A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti;