1. Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého.
2. Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec.
3. Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta.
4. Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom,
5. aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.
6. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“
7. A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.
8. No vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi.
9. Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?!
10. Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky!
11. Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.
12. Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili.
13. A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium.
14. A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.
15. Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne.