1. Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.
2. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok,
3. aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí.
4. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné.
5. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
6. Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána;
7. lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.
8. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.