1. Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil.
2. Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil?
3. A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých.
4. Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.
5. Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery - nechcem zveličovať - zarmútil vás všetkých.
6. Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých.
7. Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil.
8. Preto vás prosím, zahrňte ho láskou.
9. Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní.
10. Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista,