21. V zákone je napísané: „Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, ale ani tak ma nepočúvnu,“ hovorí Pán.
22. A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich.
23. Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete?
24. Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia,
25. vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: „Naozaj je Boh medzi vami!“
26. Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie.
27. Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje.
28. Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu.
29. Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú.
30. Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí.
31. Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili.